Rhodes

Po dlhej dobe som sa opäť dostala k môjmu tak veľmi obľúbenému moru. Za miesto tohtoročnej dovolenky som si vybrala jeden z najväčších ostrovov súostrovia Dodelanézy. Ostrov, kde slnko svieti 270 dní v roku a podľa legendy jeho vládcom je boh Helios. Ak si myslíte, že je to Rodos, myslíte si správne.

Na Rodose som strávila nádherný a nezabudnuteľný týždeň. Po prílete sme sa odviezli taxíkom do hotela Happy days ( o hoteli sa dozviete viac v časti hotel reviews ) Tento grécky ostrov je očarujúci a jednoznačne netreba dovolenku stráviť iba ležaním na pláži alebo pri bazéne. Ostrov ponúka veľké množstvo miest, ktoré si získajú turistov svojou krásou.

Jedným z lákadiel je návšteva hlavného mesta. Ja som si na ňu vyhradila popoludnie a vybrali sme sa na prieskum. Vždy som vo vytŕžení a teším sa ako malé dieťa, ktoré spoznáva nové veci. Staré mesto je poprepletané romantickými uličkami, kde obchdoníci predávajú svoj tovar a suveníry. Ukrýva v sebe kus histórie.

Staré mesto obklopujú dlhé hradby s baštami. Nájdete tu Veľmastrovský palác a Sulejmanovu mešitu s pekným renesančným portálom.

Nezabudnite sa zastaviť pri prístave Mandraki, v ktorom kedysi stál jeden zo siedmych divov sveta, Rhodsky kolos.

Ak sa vyberiete na výlet mimo hotela, určite sa nechajte zlákať a ochutnajte nejakú miestnu špecialitu. Len sa neušpiňte tak ako ja. Mastnota na sukni nevyzerá dobre :)

Náš hotel sa nachádzal 10 kilometrov od Údolia motýľov. Tak som prišla s nápadom požičať si bicykle a vybrať sa na prieskum. Len som ešte netušila, aký bicykel sa mi dostane do rúk. Bol krásny a super štýlový, o tom niet pochýb. Ale vhodný skôr do mesta a nie na šliapanie do kopcov.

Miesto vychutnávania scenérie to bolo mučenie a preklínala som samu seba . No nakoniec s veľkým sebazaprením som to zvládla až do cieľa. Za poplatok päť eur sa môžete poprechádzať v údolí plnom motýľov. Najviac sa ich tu hemží v období júl a august. Jedná sa o nočné motýle, ktoré cez deň oddychujú na skalách a kmeňoch stromov a dokážu dokonale splynúť s prírodou. Iba pri lietaní si môžete všimnúť ich charakteristické oranžové sfarbenie krídeľ. Veľký vášnivci sa môžu zastaviť aj v múzeu. Ja som tam iba nakukla, pretože cyklotúra ma úplne odrovnala. Zaujímavosťou je, že v tomto údolí tečie potok, ktorý nevysychá. Ostatné korytá riek sú prázdne pre nenedostatok zrážok. Na konci cesty údolím náš čakal malý kláštor Kalopetra s nádherným výhľadom.

Cesta dolu kopcom bola rýchlejšia, ale ani to ma nepresvedčilo a bicykel som vymenila za moped. A spoznávanie na dvoch kolesách mohlo pokračovať. Smerovali sme popri pobrežiu k antickému mestu Kamiros. Vstup stojí šesť eur a môžete sa pokochať pozostatkami budov a chrámov. Len žiaľ, veľká čas bola zničená počas zemetrasenia.

A po celom dni nie je nič lepšie, ako ho ukončiť kúpaním na jednej z pieskových pláží.

V nedeľu sme si chceli prenajať štvorkolku, ale keďže sme si ju nezarezervovali v predošlí deň , mali sme smolu a museli sme to odložiť na pondelok. Tak sme sa uspokojili prechádzkou do malebnej dedinky Theologos. Neviem, či to je nejaká úchylka, ale ja s obľubou navštevujem miestne cintoríny. Čo ma veľmi prekvapilo, bol vek na náhrobných kameňoch. Väčšina sa dožila okolo 90ky. Ani sa nečudujem. Bezstarostným život , more a slnko nad hlavou. Hneď by som menila za ten moj v Anglicku.

Konečne nastal deň D. Výlet naprieč ostrovom na štvorkolke. Moje ten krát poprvé. Aj som sa toho trochu obávala. Moj pokus skončil takmer zrážkou s jediným vozidlom na ceste a to bol traktor. Chudák šofér, narušila som jeho bezstarostný deň keď som sa ocitla v protismere a so strachom v očiach sa mi ledva vyhol. Nezostávalo mi nič iné, iba dať štvorkolku a svoj život do mužských rúk.

Prvou zastávkou bolo zákutie oblopené lesom nazývane Epta Piges, čo v preklade znamená Sedem prameňov. Najvzrušujúcejšou atrakciou je prechod tunelom, ktorý má 186 metrov a ste po členky vo vode. Ja som nedočkavo hľadala svetlo na konci tunela a mysľou mi blúdili scenáre ako z katastrofických filmov. Nakoniec som sa dočkala. Na jeho konci bolo jazierko tyrkysovej farby s malým vodopádom.

Jednou z najdôležitejších miest, ktoré treba určite vidieť je Lindos. Malebné mestečko s úzkymi uličkami, tavernami a domčekmi vymaľovanými na bielo. Na samom vrchu sa hrdo týči akropola. Ak nevládzete s dychom, na jeho vrch sa môžete vyviesť na taxíku v podobe somárov. Po mojej skúsenosti odporúčam pevnú obuv, pretože na uličkách vydláždených kameňom sa šmýka. Ja ako skusený turista som mala žabky a mala som čo robiť, aby som to zvládla bez ujmy na zdraví. Ale ten výhľad bol neopísateľný.

Čas nás tlačil a ja som chcela vidieť čo najviac. Pokračovali sme cez dedinku Archangelos, ktorá taktiež ukrývala akropolu. Prefrčali sme rušným miestom Faliraki, ktoré bolo plné obchodov, reštaurácií a barov. Zastavili sme sa na chvíľu pri Thermal Kalithea a nakoniec sme si išli schladiť rozpálené telo do mora. Na tejto strane ostrova malo úplne inú farbu v porovnaní s morom, kde sme boli ubytovaní. Bolo krištáľovo čisté a dovidela som až na samé dno. Stačí si len vybrať, či sa chcete okúpať v zátoke Antonyho Quinna, alebo poležať na jednej z najlepších pláží Afandou. Všetky majú v sebe svoje čaro.

Sedem dní ubehlo ako voda a blížil sa čas odchodu. Z Grécka si vždy prinesiem korenie na grécky šalát, olivové mydlá a samozrejme magnetky. Čítala som mnoho negatívnych článkov na Rodos, ale aj tak ma neodradili. Treba si zobrať z dovolenky maximum zážitkov a nenechať si ju pokaziť hlúposťami.