Dubai

Už len samotné slovo Dubaj vo mne vyvoláva predstavu bohatstva a luxusu. Mesto, ktoré bolo vystavané na púšti a je v ňom možné aj nemožné. Svoju cestu do Dubaja som si naplánovala na koniec septembra dúfajúc, že teploty budú miernejšie a ja, žijúca dlhé roky v Anglicku nedostanem šok. Letenku som si zarezervovala za pomoci známej, ktorá pracuje v call centre pre Emirates airlines. Bolo už len potrebné vyplniť vízový formulár a čakať na odpoveď. Mala som malú dušičku, že čo ak mi zamietnu víza, ale nakoniec všetko dobre dopadlo a mohla som sa tešiť na prichádzajúcu dovolenku. Letela som sama, no aj napriek tomu som všetok stres hodila za hlavu a let som si chcela neskutočne užiť. Nelietam predsa s Emirátmi každý deň. Počas letu, ktorý trval sedem hodín, bolo o pasažierov postarané. Nepretržité nosenie jedla a nápojov a pre mňa ako pozornosť od spoločnosti aj torta obložená čerstvými kvetmi. Najprv som sa nechápavo pozerala a krútila hlavou, veď ja dnes nemám narodeniny. Toto prekvapenie mi pripravila kamarátka, aby môj prvý let bol nezabudnuteľný. Let ubehol rýchlo, až mi bolo ľúto, že musím vystupovať. Po pasovej a vízovej kontrole nadišiel čas výjsť z letiska. Aj keď som sa na to psychicky pripravovala, toto môj organizmus nečakal. 38 stupňov v noci a vôbec som sa nemohla poriadne nadýchnuť. Jediným záchrancom bol klimatizovaný taxík, ktorý ma odviezol do hotela Ramada v časti Deira. Táto časť sa považuje za historickú, ležiacu pri pobreží Perszkého zálivu.

Na spoznávanie Dubaja som mala päť dní. Vždy keď som na novom mieste, snažím sa vidieť čo najviac. Aj keď v takom teple to bolo náročné. Moje prvé kroky smerovali k moru dúfajúc, že sa trochu schladím. Ale aj more bolo tak neskutočne teplé, ako keby som si dávala doma horúci kúpeľ.
Väčšinou som používala na presúvanie sa z miesta na miesto metro. Má dve línie a je jednoduché sa v ňom orientovať. Ešte aj mne s mojou zlou orientáciu sa podarilo nestratiť sa.
​Emiráty sú moslimskou krajinou a pre ženy majú vyhradené kupé, kde mužská noha má zákaz vkročiť. Ja osobne to považujem za dobrý nápad. Vždy keď bola rush hour a všetci sa vracali z práce, s radosťou som využila výhodu byť ženou. V Dubaji veľmi domácich nestretnete. Je tu veľa cudzincov, ktorí sem prišli za prácou. Prevažne z Indie, Srí Lanky a ďalších kútov sveta. Pre dostatok pracovných pozícií a bohatstva krajiny, kriminalita je úplne minimálna.

Napísala som si zoznam, čo všetko chcem vidieť a tour de Dubaj mohol začať. Prvým najznámejším miestom je Burj Khalifa meria 829,8 metrov a je najvyššou budovou sveta. Ak sa nebojíme výšok, môžete sa ísť pozrieť aj na jej vrchol. Ja som ostala radšej nohami pevne na zemi.

Pri Burj Khalifa sa nachádza spievajúca fontána. Pre lepší svetelný zážitok odporúčam pozrieť si ju po zatmení.
​Pri mori sa hrdo týči hotel Burj Al Arab, pripomínajúci plachetnicu. Pokladá sa za najdrahší a najluxusnejší hotel sveta.

Väčšina ľudí svoj čas trávi počas dňa v klimatizovaných nákupných centrách, aby sa ukryli pred horúčavami. Dubai Mall je najväčšie obchodné centrum, ktoré ponúka vyše 1200 obchodov. Ak by ste mali chuť, môžete skúsiť potápanie medzi žralokmi, alebo si zalyžovať v Mall of the Emirates.

Ďalšou zaujímavosťou Dubaja je Palm Jumeriah. Umelo vystavaný polostrov, ktorý svojim tvarom pripomína palmu. Tu sa nachádza najslávnejšia stavba hotel Atlantis.

Ak ste milovníci zlata, nesmiete vynechať Gold souk. Ja som si vybrala arabský parfum v krásnom flakóne zdobenom kamienkami a šaty, ktoré nosia miestne ženy.

Aj keď samotný Dubaj čo sa histórie týka bohatý nie je, predsa sa mi podarilo nájsť múzeum v Al Fahidy Fort.

Neodmysliteľnou súčasťou tejto zemi sú mešity a v Dubaji sú vyslovene na každom kroku a taktiež muezín, ktorý vyvoláva na svojich veriacich, aby sa modlili päť krát denne. No pre mňa v skorých ranných hodinách sa prebúdzať na tento zvláštny spev nebolo nič potešujúce. Ale nakoniec som si zvykla a začalo to celé na mňa pôsobiť akosi magicky a ukľudňujúco.

Na mojom zozname things to do bola dlho vysnívaná jazda na ťave po arabskej púšti. Na hotely som si rezervovala výlet do púšti spojený s večerou a programom tanečníc. Stará arabská žena sa ponúkla, že mi na ruku namaľuje  ornament hennou, ktorá je prírodným farbivom. Konečne som sa povozila na ťave, aj keď ťava z toho taká nadsěná nebola a zajazdili sme si po piesočnatých dunách v hummery. Pred vstupom do púšte bolo potrebné vypustiť určitú časť vzduchu s pneumatík. Pre mňa úplná spokojnosť z výletu.

V hotely som mala objednané iba raňajky a keď ma hlad začal trápiť, vždy sa dalo v priateľnej cene najesť v okolitých fast foodoch. Mojím obľúbeným je Nandos, ale chcela som skúsiť aj niečo tradičné. Neodolala som falafelu. Falafel sú vyprážané guľôčky z rozmletého cíceru zabalené v placke. Zavítala som aj do tradičnej reštaurácie v Dubaj Creek a po chutnom arabskom jedle som si to namierila na loďku Abra, ktorá slúži ako vodný taxík a premáva zo strany na stranu. Ešteže jazda trvala krátko a nestihla som mať morskú chorobu.

Ak rozmýšľate nad dovolenkou v Dubaji, určite sa netreba ničoho obávať. A ku koncu Vám dám tip na nepoddajné vlasy, s ktorými som tam mala problém kôli podnebiu. Olejček z hadieho jedu to istí. Takže maa-s-salama v Dubaji priatelia.