 Kapeverdy pozostávajú z desiatich vulkanických ostrovov a ostrov Sal, sa čím ďalej stáva veľmi obľúbenou turistickou destináciou nielen pre Slovákov. Ostrov v rozlohe 25 kilometrov obmýva Atlantický oceán a nachádza sa 570 kilometrov od afrického kontinentu. Po šesťhodinovom lete z Manchestru, sme pristáli na letisku v Espargos a vôbec som nevedela, čo od tohoto malého afrického ostrova očakávať. Transferom sme sa dostali do hotela Oasis Belorizonte, kde sme sa ubytovali v útulnom bungalove. Viac sa dočítate v hotel reviews. Klímat krajiny umožňuje návštevu turistom po celý rok a väčšinou je tam príjemných 28 stupňov. Zrážok je minimálne a celý rok nezaprší a nezaprší. Kľudne by som im poslala dážď z upršaného Manchestru, kde momentálne žijem. Na Sal sme strávili osem dní a v čase našeho pobytu sa na pláži konal celý vikend festival. Aj keď sme lístky mali zakúpené, vstup sme takmer nevyužili. Najprv to bola cestovná únava, potom zas bolebruch. Až v posledný deň festivalu, sme sa išli pozrieť, ja s malou dušickou, pretože sme tam boli jediný turisti bielej farby. Až pri pesničkách od Dynamo som sa uvoľnila a užila si rytmy hudby.   V mestečku Santa Maria sme si chceli zameniť peniaze, ale v piatok boli všetky banky zavreté. Mali sme so so sebou iba britskú libru, ktorú nám nikde v obchodoch nechceli vziať. Najlepšie je meniť na ich domácu menu, ktorá sa nazýva Escudos, ale taktiež si vystačite aj s Eurom. Na ulici postávali muźi veľmi tmavej pleti, pravdebodobne zo Senegalu, ponúkajúc svoj tovar. Zatiahli nás do obchodu, kde nám vymenili peniaze na eurá, aj keď som z toho všetkého mala blbý pocit, no nakoniec naša peňažná výmena dopadla dobre a vrátili sme sa s taškou plnou drevenných vyrezávaných sošiek. Musela som sa naučiť fintu ako na nich, pretože nás stále zastavovali a občas to bolo naozaj otravné. Ich heslo bolo NO STRESS a ja som im vždy odpovedala, No money no stress, kedže som takmer všetko stihla minúť hneď v prvý deň a kúpila som aj to,čo som nechcela. Popri pláže, kde viedla promenáda do Santa Marii, domáci mali rozostavané stánky plné ručne vyrábaných suvenírov a keď už som viac nemohla kupovať, potešila som ich aspoň fľašou vody. Určite bez povšimnutia neprejdete mólo, ktoré sa hemží ľuďmi. Ak máte citlivý žalúdok, radšej sa mu vyhnite , pretože krv z rýb a vnútornosti majú dosť nepekný zápach.       Kapeverdy sú vulkanického charakteru a ťažko by sme mohli hľadať na tomto ostrove nejakú zeleň a vrchy. Jediným je vrch pripomínajúci leva, aj keď ja som tam najprv videla všeličo iné. Cez ostrov vedie jedna hlavná cesta cez hlavné mesto Espargos, až do malebnej rybárskej dedinky Palmiera. Prvotný plán bol ísť na poldenný výlet loďou, ale Daniel si nakoniec presadil, že dovolenka a spoznávanie ostrova bez štvorkolky sa ani neráta. Ja som vačšinou opatrná a vždy sa mi premietajú v hlave hrozné scenáre (dedištvo po mojej mame), no na ostrove turistom nič nehrozí, keďže hlavným prísunom peňaží je hlavne turizmus. Väčšinu tovaru musia dovážať, pretože kôli veľkému suchu sa im nič neurodí. Uháňali sme púštnatou krajinou, ktorá mi pripomínala povrch Marsu ako o závod, zastavili sme sa v Pedra de Lume, kde sú soľné jazerá, prešli sme cez Palmeiru do Burracony, cez hlavné mesto a späť. Ak chcete ísť naprieč ostrovom so sprievodcom, odporúčam celodennný výlet na pickupoch. Je to dobrodružstvo. Urobia vám okruh celým ostrovom. Najprv sme sa zastavili v Burracone, kde sa dalo aj zaplávať. Na tomto mieste sa platí za vstupné a taktiež do Pedra de Lume, kde sa môžete okúpať v soľných jazerách. Voľakedy boli najväčším svetovým dodávteľom soli, podľa toho dostal ostrov názov Sal. Legenda vraví, že ak sa vykúpete v tomto slanom jazere, omladnete o desať rokov. Ja som mala neuveriteľnú radosť, že si tam môžem len tak nehybne ležať a vôbec sa nepotopím.  Ako funguje Vaša predstavivosť? Vidíte tam leva?  Pre milovníkov potápania je v Burracone tzv. modré oko, ktoré je prepojené s morom a preplávaju tam cez podzemný tunel. Akurát sa mi podarilo zachytiť jedného potápača priamo v akcii.  Prírodný bazén obklopený lávovými kameňami. Domáci si zaskákali z vrchu, ale pre turistov je táta adrenalínová zábavka zakázaná.  Pedra de Lume, v strede vyprahnutej krajiny sa nachádzajú dva krátery plné slanej vody. V devätnástom storočí boli najväčšim dodávateľom soli. Ostali tam len opustené lodné vraky a lanovka pripomínajúca zašlú slávu miesta.     Za mnou sa nachádza fatamorgána Terra Boa. Bolo ťažké uveriť, že tam tá voda naozaj nie je.  Vrch,na ktorom si návštevníci stavajú z kameňov rôzne vežičky a útvary a popri tom, si majú niečo želať. Vraj sa to splní. Pôsobí to celé tajomne, mysticky a na psychiku ukľudňujúco.  Pohľad na hlavné mesto Espargos. Tu sme našli aj tie krásne a jedinečné grafity.  Rybárske mestečko Palmeira, v ktorom sa zastavil čas. Na uliciach, ktoré sú lemované farebnými domcami stretnete ženy, s veľkými nákladmi na hlave. Spôsob, ako nosia vodu alebo nákupy domov. Dobrý nápad na trénovanie vystretej chôdzi, len neviem, či by som sa nezlomila pod tou ťarchou.  Tak tu sme číhali na žraloky. Možno sme tam boli v nesprávnom čase, alebo sa nás zľakli, pretože veľa sa nám ich vidieť nepodarilo. Niektori nevideli ani jedného, ale mne sa pri nohách mihli dvaja. A neboli až takí maličký, ako som čakala. Citrónový žralok je vraj mierumilovný a neuhryzne, skôr vyplašene odpláva. Nakoniec sme sa vrátili so všetkými končatinami na breh.  Žiaľ, aj takáto je tvár dovolenkového raja a veľa ľudí, čo nezdvihnú zadok z hotelového rezorta o tom ani netuši. Odpadky a deti hrajúce sa v nich. Jedným slovom chudoba a nedostatok pitnej vody. Všade naokolo túlajúce sa psy, občas nejaký nafúknutý, čo už bez vody nevydržal. Preto ak sa vyberiete do takejto krajiny, pomôžte domácim aspoň fľašou vody, alebo nepotrebným šatstvom. Budú Vám naozaj vďační.  Najkrajši úsmev a jedno euro v ruke, ktoré som mu dala. Keď som odchádzala, začula som, ako sa pýtal mami, že kto sme. A mama na to, Európania. Zopár dôležitých rád na koniec. Kapeverdy sa nazývajú africkým karibikom pre jeho nádherné biele pieskové pláže a tyrkysové more. Ach to more... najradšej by som z neho nikdy nevyšla. Keď sme už pri tom vychádzaní, treba si dávať pozor, keďze vlny sú dosť veľké a silné. Mňa hneď stihli prevaliť v prvý deň a tak krásne som sa v tej vlne nej točila, že keď ma vyplula, ani som nevedela, čia som. Pre rodiny s deťmi je bezpečnejší bazén. Žiadne špeciálne očkovania do krajiny nepotrebujete, ale predsa buďte opatrní, hlavne často si umývať ruky, nepiť vodu z kohútikov a ani ľad v nápojoch. A samozrejme nezabudnite si pribaliť sprej proti komárom, ak nechcete byť označkovaní červenými štípancami. Víza väčšinou vybavuje cestovná kancelária, ale dajú sa kúpiť aj po prílete na letisku za 25eur. Veľkým plusom pri návšteve tejto krajiny je, že sa nemusíte obávať hrozby terorizmu, ktorá pomaly číha na každom kroku. S magickou formulkou No Stress si určite užijete túto dovolenku. Ak sa Vám článok páčil, budem rada za lajk alebo zdieľanie. Na všetky použité fotografie v článku si vyhradzujem autorské práva.
0 Comments
Po dlhej dobe som sa opäť dostala k môjmu tak veľmi obľúbenému moru. Za miesto tohtoročnej dovolenky som si vybrala jeden z najväčších ostrovov súostrovia Dodelanézy. Ostrov, kde slnko svieti 270 dní v roku a podľa legendy jeho vládcom je boh Helios. Ak si myslíte, že je to Rodos, myslíte si správne.  Na Rodose som strávila nádherný a nezabudnuteľný týždeň. Po prílete sme sa odviezli taxíkom do hotela Happy days ( o hoteli sa dozviete viac v časti hotel reviews ) Tento grécky ostrov je očarujúci a jednoznačne netreba dovolenku stráviť iba ležaním na pláži alebo pri bazéne. Ostrov ponúka veľké množstvo miest, ktoré si získajú turistov svojou krásou.  Jedným z lákadiel je návšteva hlavného mesta. Ja som si na ňu vyhradila popoludnie a vybrali sme sa na prieskum. Vždy som vo vytŕžení a teším sa ako malé dieťa, ktoré spoznáva nové veci. Staré mesto je poprepletané romantickými uličkami, kde obchdoníci predávajú svoj tovar a suveníry. Ukrýva v sebe kus histórie.  Staré mesto obklopujú dlhé hradby s baštami. Nájdete tu Veľmastrovský palác a Sulejmanovu mešitu s pekným renesančným portálom.   Nezabudnite sa zastaviť pri prístave Mandraki, v ktorom kedysi stál jeden zo siedmych divov sveta, Rhodsky kolos.  Ak sa vyberiete na výlet mimo hotela, určite sa nechajte zlákať a ochutnajte nejakú miestnu špecialitu. Len sa neušpiňte tak ako ja. Mastnota na sukni nevyzerá dobre :)  Náš hotel sa nachádzal 10 kilometrov od Údolia motýľov. Tak som prišla s nápadom požičať si bicykle a vybrať sa na prieskum. Len som ešte netušila, aký bicykel sa mi dostane do rúk. Bol krásny a super štýlový, o tom niet pochýb. Ale vhodný skôr do mesta a nie na šliapanie do kopcov.  Miesto vychutnávania scenérie to bolo mučenie a preklínala som samu seba . No nakoniec s veľkým sebazaprením som to zvládla až do cieľa. Za poplatok päť eur sa môžete poprechádzať v údolí plnom motýľov. Najviac sa ich tu hemží v období júl a august. Jedná sa o nočné motýle, ktoré cez deň oddychujú na skalách a kmeňoch stromov a dokážu dokonale splynúť s prírodou. Iba pri lietaní si môžete všimnúť ich charakteristické oranžové sfarbenie krídeľ. Veľký vášnivci sa môžu zastaviť aj v múzeu. Ja som tam iba nakukla, pretože cyklotúra ma úplne odrovnala. Zaujímavosťou je, že v tomto údolí tečie potok, ktorý nevysychá. Ostatné korytá riek sú prázdne pre nenedostatok zrážok. Na konci cesty údolím náš čakal malý kláštor Kalopetra s nádherným výhľadom.    Cesta dolu kopcom bola rýchlejšia, ale ani to ma nepresvedčilo a bicykel som vymenila za moped. A spoznávanie na dvoch kolesách mohlo pokračovať. Smerovali sme popri pobrežiu k antickému mestu Kamiros. Vstup stojí šesť eur a môžete sa pokochať pozostatkami budov a chrámov. Len žiaľ, veľká čas bola zničená počas zemetrasenia.  A po celom dni nie je nič lepšie, ako ho ukončiť kúpaním na jednej z pieskových pláží.  V nedeľu sme si chceli prenajať štvorkolku, ale keďže sme si ju nezarezervovali v predošlí deň , mali sme smolu a museli sme to odložiť na pondelok. Tak sme sa uspokojili prechádzkou do malebnej dedinky Theologos. Neviem, či to je nejaká úchylka, ale ja s obľubou navštevujem miestne cintoríny. Čo ma veľmi prekvapilo, bol vek na náhrobných kameňoch. Väčšina sa dožila okolo 90ky. Ani sa nečudujem. Bezstarostným život , more a slnko nad hlavou. Hneď by som menila za ten moj v Anglicku.   Konečne nastal deň D. Výlet naprieč ostrovom na štvorkolke. Moje ten krát poprvé. Aj som sa toho trochu obávala. Moj pokus skončil takmer zrážkou s jediným vozidlom na ceste a to bol traktor. Chudák šofér, narušila som jeho bezstarostný deň keď som sa ocitla v protismere a so strachom v očiach sa mi ledva vyhol. Nezostávalo mi nič iné, iba dať štvorkolku a svoj život do mužských rúk.  Prvou zastávkou bolo zákutie oblopené lesom nazývane Epta Piges, čo v preklade znamená Sedem prameňov. Najvzrušujúcejšou atrakciou je prechod tunelom, ktorý má 186 metrov a ste po členky vo vode. Ja som nedočkavo hľadala svetlo na konci tunela a mysľou mi blúdili scenáre ako z katastrofických filmov. Nakoniec som sa dočkala. Na jeho konci bolo jazierko tyrkysovej farby s malým vodopádom.  Jednou z najdôležitejších miest, ktoré treba určite vidieť je Lindos. Malebné mestečko s úzkymi uličkami, tavernami a domčekmi vymaľovanými na bielo. Na samom vrchu sa hrdo týči akropola. Ak nevládzete s dychom, na jeho vrch sa môžete vyviesť na taxíku v podobe somárov. Po mojej skúsenosti odporúčam pevnú obuv, pretože na uličkách vydláždených kameňom sa šmýka. Ja ako skusený turista som mala žabky a mala som čo robiť, aby som to zvládla bez ujmy na zdraví. Ale ten výhľad bol neopísateľný.  Čas nás tlačil a ja som chcela vidieť čo najviac. Pokračovali sme cez dedinku Archangelos, ktorá taktiež ukrývala akropolu. Prefrčali sme rušným miestom Faliraki, ktoré bolo plné obchodov, reštaurácií a barov. Zastavili sme sa na chvíľu pri Thermal Kalithea a nakoniec sme si išli schladiť rozpálené telo do mora. Na tejto strane ostrova malo úplne inú farbu v porovnaní s morom, kde sme boli ubytovaní. Bolo krištáľovo čisté a dovidela som až na samé dno. Stačí si len vybrať, či sa chcete okúpať v zátoke Antonyho Quinna, alebo poležať na jednej z najlepších pláží Afandou. Všetky majú v sebe svoje čaro.  Sedem dní ubehlo ako voda a blížil sa čas odchodu. Z Grécka si vždy prinesiem korenie na grécky šalát, olivové mydlá a samozrejme magnetky. Čítala som mnoho negatívnych článkov na Rodos, ale aj tak ma neodradili. Treba si zobrať z dovolenky maximum zážitkov a nenechať si ju pokaziť hlúposťami.
Keď som pred pár rokmi prijala pozvanie na návštevu do Srbska,priznám sa,cestovala som s menším strachom. Hlavne po varovných slovách mojej babky, ktorá predpovedala, že ma po ceste unesú. Ľudia majú skreslené názory a obavy tam vycestovať. Do tejto krajiny som sa zamilovala na prvý pohľad. Mnohí ani netušia, že vo Vojvodine, ktorá je časťou Srbska, žijú naši krajania. Ich predkovia sa pred vyše 250 rokmi presťahovali do Vojvodiny za úrodnou pôdou. Jedným z miest kde sa usadili, je Báčsky Petrovec. Je to malebné mestečko neďaleko Nového Sadu. Novi Sad nám pripomína svojou veľkosťou a štruktúrou Bratislavu. Preteká cez neho Dunaj a pri rieke sa hrdo týči Petrovaradinská pevnosť. Na pevnosti sa každoročne koná začiatkom júla hudobný festival Exit. Pešiu zónu lemujú kaviarničky, kde si ľudia bezstarostne vychutnávajú voňavú kávu.       Ak zatúžite po turistike, národný park Fruška Gora ponúka množstvo turistických chodníčkov a táto krásna zeleň sa rozprestiera v približne 80 kilometroch.  Petrovčania si stále zachovávajú zvyky a tradície. Ich reč ostala pôvodná, ako sa používala v čase presídlenia na strednom Slovensku. Používajú zastaralé slová, ktoré sa už v našej spisovnej slovenčine nevyskytujú. Bez povšimnutia nemôže ostať ich vychýrená klobáska. Jej recept siaha až do obdobia tureckých nájazdov, kedy dovážané koreniny boli nútení nahradiť červenou paprikou. V ich tradičnej kuchyni nesmú chýbať krumple na ťapši. Osvojili si aj balkánske jedlá a s obľubou pripravujú burek a pleskavicu.  V strede mestečka sa nachádza historická budova slovenského gymnázia. Ulice sú poprepletané ako labyrint a na bicykli dokážem stráviť celé hodiny. Vždy objavím niečo nové a moje potuľky sú sprevádzané ochkaním nad tou ich krásnou architektúrou.   Hlavne pre mladšie generácie je najväčším lákadlom aquapark Petroland. Vyrástol v bezprostrednej blízkosti Petrovca a stal sa vyhľadávanou turistickou atrakciou, pretože poskytuje príjemné osvieženie v horúčavách leta a nekonečnú zábavu. Aj keď na určité tobogáne budete potrebovať veľkú dávku odvahy.  V auguste sa každoročne usporadúvajú Slovenské národné slávnosti, na ktorých sa schádzajú Slováci z celého sveta a medzi ktorými nechýbajú zástupcovia našej vlády. Viacdňový program je pestrý, zahŕňa folklórne vystúpenia, ľudovú tvorbu a výstavy.  Pre kulinárov sú pripravené ochutnávky jedál a klobások. Všetci návštevníci si tam prídu na svoje. Do Srbska sa najjednoduchšie dostanete tranzitnou prepravou. Cesta so spiatočným lístkom zo Slovenska do Srbska stojí 60 EUR. Šofér vás vyzdvihne a vyloží na vami určenom mieste. Idete naprieč celým Maďarskom,až kým vás na hranici nezastavia colníci na kontrolu dokladov. Srbsko nie je v Európskej únii, tak je potrebné mať so sebou platné doklady. Po prekročení hraníc, hneď zaznamenáte vplyv Balkánu. Máte pocit, akoby sa zastavil čas. Dolnozemské domčeky popri ceste vás vracajú do minulosti.   Toto je najstarší dom v Petrovci Petrovčania si prívetiví, dobrosrdeční a velmi priateľský. Zo všetkých strán počuť, ako sa jeden druhému zdravia slovíčkom zdravo. Nemusia byť odklopení veľkým prepychom a hmotnými statkami. Dôležité je pre nich stretnutie s rodinou a priateľmi. Vždy si nájdu čas na posedenie pri káve a rakiji. Kriminalita je minimálna a stretla som sa aj s tým, že niektorí ľudia si ani nezamkýnajú domy a nemusia sa obávať, že by im niečo ukradli. Mohli by sme povedať, že ešte nie sú ovplyvnení západnou kultúrou. A toto sú pre mňa hlavné dôvody, prečo sa do Srbska pravidelne vraciam. Srbsko ma očarilo natoľko, že som si tam kúpila prázdninový domček. Dúfam, že som vás týmto článkom inšpirovala k pozvaniu do Srbska/Vojvodiny a odstránila obavy, či predsudky o tejto krajine. Srbsko je bezpečná krajina a aj v Petrovci vo svornosti nažívajú rozličné národnosti. Albánci, Slováci, Srbi. Všetci bok po boku v priateľstve a mieri.
 Už len samotné slovo Dubaj vo mne vyvoláva predstavu bohatstva a luxusu. Mesto, ktoré bolo vystavané na púšti a je v ňom možné aj nemožné. Svoju cestu do Dubaja som si naplánovala na koniec septembra dúfajúc, že teploty budú miernejšie a ja, žijúca dlhé roky v Anglicku nedostanem šok. Letenku som si zarezervovala za pomoci známej, ktorá pracuje v call centre pre Emirates airlines. Bolo už len potrebné vyplniť vízový formulár a čakať na odpoveď. Mala som malú dušičku, že čo ak mi zamietnu víza, ale nakoniec všetko dobre dopadlo a mohla som sa tešiť na prichádzajúcu dovolenku. Letela som sama, no aj napriek tomu som všetok stres hodila za hlavu a let som si chcela neskutočne užiť. Nelietam predsa s Emirátmi každý deň. Počas letu, ktorý trval sedem hodín, bolo o pasažierov postarané. Nepretržité nosenie jedla a nápojov a pre mňa ako pozornosť od spoločnosti aj torta obložená čerstvými kvetmi. Najprv som sa nechápavo pozerala a krútila hlavou, veď ja dnes nemám narodeniny. Toto prekvapenie mi pripravila kamarátka, aby môj prvý let bol nezabudnuteľný. Let ubehol rýchlo, až mi bolo ľúto, že musím vystupovať. Po pasovej a vízovej kontrole nadišiel čas výjsť z letiska. Aj keď som sa na to psychicky pripravovala, toto môj organizmus nečakal. 38 stupňov v noci a vôbec som sa nemohla poriadne nadýchnuť. Jediným záchrancom bol klimatizovaný taxík, ktorý ma odviezol do hotela Ramada v časti Deira. Táto časť sa považuje za historickú, ležiacu pri pobreží Perszkého zálivu.  Na spoznávanie Dubaja som mala päť dní. Vždy keď som na novom mieste, snažím sa vidieť čo najviac. Aj keď v takom teple to bolo náročné. Moje prvé kroky smerovali k moru dúfajúc, že sa trochu schladím. Ale aj more bolo tak neskutočne teplé, ako keby som si dávala doma horúci kúpeľ. Väčšinou som používala na presúvanie sa z miesta na miesto metro. Má dve línie a je jednoduché sa v ňom orientovať. Ešte aj mne s mojou zlou orientáciu sa podarilo nestratiť sa. Emiráty sú moslimskou krajinou a pre ženy majú vyhradené kupé, kde mužská noha má zákaz vkročiť. Ja osobne to považujem za dobrý nápad. Vždy keď bola rush hour a všetci sa vracali z práce, s radosťou som využila výhodu byť ženou. V Dubaji veľmi domácich nestretnete. Je tu veľa cudzincov, ktorí sem prišli za prácou. Prevažne z Indie, Srí Lanky a ďalších kútov sveta. Pre dostatok pracovných pozícií a bohatstva krajiny, kriminalita je úplne minimálna.    Napísala som si zoznam, čo všetko chcem vidieť a tour de Dubaj mohol začať. Prvým najznámejším miestom je Burj Khalifa meria 829,8 metrov a je najvyššou budovou sveta. Ak sa nebojíme výšok, môžete sa ísť pozrieť aj na jej vrchol. Ja som ostala radšej nohami pevne na zemi.  Pri Burj Khalifa sa nachádza spievajúca fontána. Pre lepší svetelný zážitok odporúčam pozrieť si ju po zatmení. Pri mori sa hrdo týči hotel Burj Al Arab, pripomínajúci plachetnicu. Pokladá sa za najdrahší a najluxusnejší hotel sveta.    Väčšina ľudí svoj čas trávi počas dňa v klimatizovaných nákupných centrách, aby sa ukryli pred horúčavami. Dubai Mall je najväčšie obchodné centrum, ktoré ponúka vyše 1200 obchodov. Ak by ste mali chuť, môžete skúsiť potápanie medzi žralokmi, alebo si zalyžovať v Mall of the Emirates.   Ďalšou zaujímavosťou Dubaja je Palm Jumeriah. Umelo vystavaný polostrov, ktorý svojim tvarom pripomína palmu. Tu sa nachádza najslávnejšia stavba hotel Atlantis.  Ak ste milovníci zlata, nesmiete vynechať Gold souk. Ja som si vybrala arabský parfum v krásnom flakóne zdobenom kamienkami a šaty, ktoré nosia miestne ženy.  Aj keď samotný Dubaj čo sa histórie týka bohatý nie je, predsa sa mi podarilo nájsť múzeum v Al Fahidy Fort.   Neodmysliteľnou súčasťou tejto zemi sú mešity a v Dubaji sú vyslovene na každom kroku a taktiež muezín, ktorý vyvoláva na svojich veriacich, aby sa modlili päť krát denne. No pre mňa v skorých ranných hodinách sa prebúdzať na tento zvláštny spev nebolo nič potešujúce. Ale nakoniec som si zvykla a začalo to celé na mňa pôsobiť akosi magicky a ukľudňujúco. 
Na mojom zozname things to do bola dlho vysnívaná jazda na ťave po arabskej púšti. Na hotely som si rezervovala výlet do púšti spojený s večerou a programom tanečníc. Stará arabská žena sa ponúkla, že mi na ruku namaľuje ornament hennou, ktorá je prírodným farbivom. Konečne som sa povozila na ťave, aj keď ťava z toho taká nadsěná nebola a zajazdili sme si po piesočnatých dunách v hummery. Pred vstupom do púšte bolo potrebné vypustiť určitú časť vzduchu s pneumatík. Pre mňa úplná spokojnosť z výletu.   V hotely som mala objednané iba raňajky a keď ma hlad začal trápiť, vždy sa dalo v priateľnej cene najesť v okolitých fast foodoch. Mojím obľúbeným je Nandos, ale chcela som skúsiť aj niečo tradičné. Neodolala som falafelu. Falafel sú vyprážané guľôčky z rozmletého cíceru zabalené v placke. Zavítala som aj do tradičnej reštaurácie v Dubaj Creek a po chutnom arabskom jedle som si to namierila na loďku Abra, ktorá slúži ako vodný taxík a premáva zo strany na stranu. Ešteže jazda trvala krátko a nestihla som mať morskú chorobu.  Ak rozmýšľate nad dovolenkou v Dubaji, určite sa netreba ničoho obávať. A ku koncu Vám dám tip na nepoddajné vlasy, s ktorými som tam mala problém kôli podnebiu. Olejček z hadieho jedu to istí. Takže maa-s-salama v Dubaji priatelia.   Part oneIbiza sa stala mojou srdcovou záležitosťou od prvej chvíle. Aj keď sa snažím riadiť pravidlom, že dvakrát do tej istej krajiny nepocestujem, nemohla som odolať. Na tomto baleárskom ostrove si prídu na svoje všetky vekové kategórie. Ak patríte k tým, čo si ešte cez víkendy radi zažúrujú, určite by ste si mali hľadať ubytovanie v okolí SAN ANTÓNIA. Nachádza sa iba 20minút od hlavného mesta a taktiež aj letiska. Popri piesočnatej pláži vedie dlhá promenáda lemovaná palmami a na jej konci je prístav PORTUS MAGNUS. Patrí medzi najkrajšie prístavy Európy.  V centre mesta nájdete vajce Krištofa Kolumbusa, o ktorom koluje miestna povera. Možno sa pýtate, prečo práve vajce? Keď sa snažil získať peniaze na jeho cestu preskúmať ďaleký východ, všetci ho odhovárali a vraveli, že je to nemožné. Preto zobral vajce a povedal. Myslíte si, že je nemožné postaviť vajce? Samozrejme, všetci krútili hlavou, že sa to nedá. Ale múdry Krištof jemne rozbil škrupinku a tak mohlo vajce stáť. Nič nie je nemožné, keď sa chce. A tak získal peniaze na jeho veľkú cestu.  Koniec septembra bol ideálnou voľbou na návštevu Ibizy. More bolo krásne prehriate a San Antonio sa už nehemžilo mladými prívržencami klubov, prevažne z Británie. Jeden deň sme si rezervovali na výlet do hlavného mesta EIVISSA. Túlali sme sa starobylími uličkami a z vrchu, kde sa týči katedrála, sme dovideli na neďaleký ostrov Fuerteventura. Môžete sa naň dostať trajektom, ktorý pravidelne premáva.     Ak máte radi aktívny oddych, odporúčam prenajatie bicyklov. Ale treba mať dobrú kondíciu, lebo šlapanie do kopcov je v teple únavné. Niekedy som mala pocit, že stojím na mieste a prepotená som lapala po dychu. Ale námaha stála za to a dostali sme sa do malebnej dedinky SAN JOSEP. Prešli sme si všetky okolité pláže, ktoré vyzerali ako vystrihnuté z filmu. Najznámejšie z nich sú CALA CANTA, CALA BASA a CALA TARIDA. Možno menej známa ale o to pôvabnejšia je CALA GRACIETA, ktorá sa ukrýva medzi útesmi. A na tejto pláži pri pozorovaní medúz, som sa zoznámila s manažérom svetoznámych DJ. Aj keď nie som veľmi párty girl, nechala som sa nahovoriť na návštevu jedných z najznámejších klubov Pacha.       Ak by som mala so sebou svoju svoju spriaznenú dušu, určite by som si vychutnala romantický západ slnka. Vraj na Ibize sú gýčovito krásne. Musela som si vystačiť s mojou sestrou a kým sme prišli po večeri na útes, slnko bolo zapadnuté a obloha hýrila farbami. Ale aj tak sa mi podaril záber súci na pohľadnicu.  Part twoPo pár mesiacoch som sa na Ibizu znovu vrátila aj so sestrou a vybrali sme sa na druhú stranu ostrova. Na severe je rezort PORTINATX, ktorý ponúka krištáľovo čistú vodu a nádhernú scenériu. Toto letovisko vačšinou vyhľadávajú rodiny s deťmi alebo starší ľudia, ktorí túžia po pokoji a odpočinku. V máji ešte nebolo počasie dostatočne teplé na polihovanie na pláži a preto sme sa svoj čas rozhodli využiť na spoznávanie ostrova. Bicykel nebol vhodným prostriedkom v tejto časti, tak sme museli použiť pešochod. Popri ceste, sme sa dostali k zátoke, kde sa natáčal film Južný Pacifik. Niet divu, prečo si režisér vybral akurát vybral toto miesto. Je to hotový raj na zemi.   Ďalšou cieľovou destináciu našej túry bol maják, ktorý je najvyššie položený z Baleárskych ostrovov. Po pár hodinovom stúpaní a blúdení v lese sme to nakoniec vzdali. A hlavne, treba mať vhodnú obuv, nie ako ja a moje TOMSY, ktoré sa šmýkali na kameňoch.   Ak ste milovníčky nákupov určite nesmiete vynechať HIPPY MARKET v PUNTA ARABI. Je to jedna z najznámejších atrakcií ostrova a koná sa každú stredu. Nájdete tam ručne robené šperky, oblečenie a umelci tam prezentujú svoju prácu.   Možete si byť istý, že sa na tomto ostrove nebudete nudiť. Ibiza je tak rozmanitá, že uspokojí aj náročných turistov. Ak si odmyslím tie malé medúzky v mori, tak jej dávam jednotku s hviezdičkou.
|
Archives
November 2017
Categorie
|
RSS Feed
