Tretí trimester

  Deväť mesačná misia sa pomaly blíži ku koncu a malý podnájomník začina nedočkavo klopať na dvere.  V piatok som navštívila  midwife a tá mi oznámila, že bábätník je nachystaný uzrieť svetlo sveta. Trochu ma to zaskočilo, lebo do termínu mi ostávajú ešte ďalšie dva týždne. 
   

​

   Ako som v poslednom článku spomínala, zažiadala som o zmenu nemocnice.
V januári som ju po prvý krát navštívila a  nemocnica urobila na mňa waw efekt. Je obrovskáá. Meškala som vyše pol hodinu, lebo sme  nevedeli nájsť parkovisko.  Moja sestra v nej odrodila dvojičky prirodzenou cestou bez komplikácii tak  snáď svoje rozhodnutie ostať rodiť  v Anglicku neoľutujem. 
 
  Naďalej som navštevovala pôrodnú asistentku na pravidelné merania a očakávala som, kedy mi urobia odbery na cukrovku.   Počas celého tehotenstva som mala chute na všetko, čo bolo sladké, tak som sa začala obávať, či náhodou nebudem jednou z tých, čo ju v tehotenstve dostanú. Keď som sa opýtala, kedy pôjdem na testy, midwife mi s úsmevom odpovedala že tu sa celoplošne netestuje. Iba v prípadoch,keby som mala cukrovku v rodine, alebo by som bola obézna. Po tejto informácii som odišla domov s dlhým nosom a naďalej som do seba pchala všetko, čo obsahovalo cukor. Čo už robiť, keď tehotenské chute neoklameš.

   Tehotenstve ako také, musím si poklepať po čele, bolo prechádzka ružovou záhradou a vôbec by mi nevadilo, byť tehotnou ďalšich deväť mesiacov. Dala som sa na tehotenskú jogu, ktorá mi pomáhala naučť sa rôzne techniky dýchania a robili sme cvičenia, po ktorých ma bolel aj taký sval, čo som si myslela, že ani neexistuje.

     Február začal byť pre mňa namáhavejši. Ťažko sa mi chodilo, raz ma pichalo v chrbte, druhý krát v bedrách a fučala som pri chodení ako lokomotíva.  A v noci časté stávanie na záchod, prevaľovanie zo strany na stranu, ktoré bolo bolestivé  Vám asi ani spomínať nemusím. Ale ženy sú silné bytosti a vydržia čokoľvek, Nie nadarmo to matka príroda zariadila tak, aby sme rodili my a nie muži,

    

  Materskú som si naplánovala na tretieho marca, ale kôli istým problémom v práci, som skončila doma od konca januára. Tak som aspoň bez zbytočného stresu stihla všetko potrebné nachystať. Absolvovali sme predpôrodnú prípravu, tehotenské fotenie  a shower party.  A teraz je čas sa psychicky a fyzicky  pripraviť na príchod našeho Kajetána. 

 Na tehotenské fotenie som si vybrala bavlnené džínsové šaty s dlhými rukávmi, ktoré mi prišli v spolupráci s   Bonprixom. S kvalitou ich produktov som zataľ bola vždy nadmieru spokojná a v širokej ponuke si každá tehuľka určite vyberie nejaký pekný kúsok. www.bonprixshop.eu/vyhladavac/tehotenske
​Opasok krásne zvýraznil bruško a šaty určite využijem aj po pôrode. Na naše fotenie sme mali aj trochu snehu, čo v Manchestri veľmi často nebýva.