Môj prvý trimester

Konečne som prešla trojmesačnou skúšobnou dobou v práci a mohla som si kúpiť letenku za zaslúženým oddychom.
Všetci dobre poznáme príslovie človek mieni a pán Boh mení. No a tak to bolo aj v mojom prípade. Menštruácia mi meškala už nejaký ten týždeň, ale ja som tomu nepripisovala veľký význam. Myslela som si, že sa mi omeškala kôli antibitikám, ktoré som si sama naordinovala na chrípku. Keďže tu dostať sa k obdvodnému je úplný zázrak. Pomaly to už bolo ako čakanie na Godota a tak som sa rozhodla pre tehotenský test, na ktorom sa ukázali dve čiarky. A tie ma priviedli do reality.
V Anglicku nemáte svojho gynekológa, takže najprv kontaktujete midwife. Pri prvej návšteve, Vám zmeria tlak a opýta sa na základné otázky. O dva týždne som prišla na krv, ktorej mi zobrala asi hektolitre. Branie krvi nepatrí k mojim obľúbeným aktivitám a cítila som, že každú chvíľu odpadnem. Tu sa vyšetruje krvná skupina, HIV/AIDS, syfilis a hepetitídu typu B.
Na prvý ultrazvuk do nemocnici sa dostanete až v 14 týždni. Ja som od prírody veľký stresant a ani tie antibitiká, ktoré som brala mi na pokojnom spánku nepridali. A tak som sa hneď objednala na vyšetrenie do poľskej kliniky, kde ma lekár za 130 libier uistil, že je všetko v poriadku, ale neodporúča mi letieť do 13 týždňa.

Nastala ďalšia dilema. Ako sa dostanem domov? Risknem to a poletím, alebo budem trčať v Anglicku? Nepozdávala sa mi ani jedna ani druhá voľba. Keď ma zrazu napadlo, čo tak si urobiť eurotrip autobusom. Ako správný vášnivý cestovateľ som sa pustila do plánovania.
Najprv sme sa museli dostať autobusom z Manchestru do Londýna. V Londýne sme prestúpili do Antwerp, kde žije rodina môjho priateľa. Tam sme si urobili dvojdňovú prestávku, počas ktorej ma moja super midwife nezabudla potešiť správou, aby som znovu prišla na krv. A dôvod? Laboratórium neprijalo moje vzorky, lebo moje priezvisko nebolo správne napísané. Povedala som jej, že nebudem trpieť za niekoho chybu a dám si to odobrať keď pôjdem na testy na Downow syndróm. Napokon súhlasila.
Z Antwerp sme pokračovali do Zágrebu a potom do Vodíc. V Chorvátsku som nikdy predtým nebola a nechcela som si nechať ujsť šancu aspoň pár dní pobudnúť pri mori. Najviac utrpela moja zadnica a úprimne, už by som sa na takú cestu autobusom nedala. Ale čo by ste neobetovali pre dobro svojho chrústika,

Po týždni premiestňovania sa z krajiny do krajiny, sme sa konečne dostali aj na Slovensko.  Blížila som sa k 13. týždňu a spokojne som sa mohla vrátiť lietadlom.
Počet zvracajúcich dní: 0
Príbytok na váhe : 1kilo