MÔJ DRUHÝ TRIMESTER

V druhom trimestri som sa konečne spamätala zo šoku a začala spracúvať túto veľkú životnú zmenu. Predsa, mala som nespočetne veľa cestovateľských plánov a ešte k tomu pred pár mesiacmi som začala v novej práci. Trochu som sa obávala, ako im mám oznámiť túto novinu. Taktiež stálo predo mnou rozhodnutie, kde budem rodiť. Či ostanem v Anglicku alebo prídem domov. A toto je aj jeden z dôvodov, prečo Vám píšem tieto články. Viem, že zdravotníctvo na Slovensku nie je v najlepšej situácii, ale myslím si, že starostlivosť o novorodičky je určite vyššia ako tu.
V 15. týždni som dostala pozvanie na prvý ultrazvuk do nemocnici, ktorý mal zistiť anomálie plodu. Súhlasila som s odbermi krvi na Downow a Patau syndróm. Našťastie všetky výsledky boli negatívne a mohli sme spokojne rásť. Naďalej som navštevala svoju midwife, podotýkam tu Vás doktor gynekológ ani raz neprezrie, iba ak si zaplatíte, alebo sa vyskytnú nejaké komplikácie.
V 20. týždni ma čakal ďalší a taktiež posledný ultrazvuk v nemocnici. Tam nám oznámili pohlavie dieťaťa a môj výraz tváre napovedal o všetkom. Nie že by som sa netešila, ale ja som celú dobu mala pocit, že budeme mať dievča s menom Stella, ktorej som už začala pripravovať výbavičku. Ešte aj moje chute na sladké a midwife, ktorá podľa rýchlosti tlkotu srdca ma uistila, že sa určite nemôžem mýliť. Vôbec som netušila, aké meno vybrať. Postupne som prešla všetky možnosti anglických, poľských a slovenských mien, ale žiadne mi nepadlo do oka. Nabudúce Vám ho prezradím.

Úlohou pôrodnej asistenky pri každej návšteve je skontrolovať tlak a moč. Tie návšetevy v druhom trimestri boli až dve.
Po dlhom zvažovaní som sa nakoniec rozhodla, že budem rodiť v Manchestri. Požiadala som o presun do druhej nemocnici, aj keď ma moja midwife odhovárala, stála som si za svojím. Nemocnica, ktorú som si vybrala ako prvú, je bližšie k miestu kde bývam. Ale stačili mi články na googli a vedela som, že tam určite rodiť nechcem. Najviac úmrti novorodencov a rodičiek koli chybám personálu. No čo viac k tomu dodať.
Po mojom rozhodnutí ostať rodiť v Anglicku, som chcela zaletieť domov za rodinou. Lietanie sa odporúča do 26. týždňa v neskoršom štádiu iba s potvrdením od lekára. Doma som dostala chrípku, moju tretiu v poradí počas tehotenstva a tak som takmer celú dovelenku preležala. Musela som to pretrpieť bez liekov. Fičala som iba na spreji do nosa z morskej vody. Navštívila som aj svojho gynekológa, aby mi potvrdil, že náš malý zázrak bude chlapec. No ako na potvoru, nám ukázal akurát tak riťku.

Počet prezvracaných dní : 0
Pribraté kilá : 2