Vždy, keď sa mení ročné obdobie som nejaká rozcitlivená. Aj keď tu v Anglicku tú zmenu vnímam akurát pri pozorovaní stromov. Na jar sa zahalia do rozkvitnutých kvetov,v lete sa hrdo týčia v zelenom šate a na jeseň hrajú farbami, ktoré by ani maliar nezamiešal. Až kým postupne nezhodia všetky listy a ostanú nahé. Ak by som nemala kalendár, tak strom by bol jediným ukazovateľom, že sa mení ročné obdobie. Inak mám pocit, že je tu stále jedno ročné obdobie a to jeseň, keďže Manchester je najzráškovitejšou oblasťou ostrova. Všetko sa to začalo pred rokom. Väčšina kamarátiek niečo produkovala. Niektoré sa tešili z narodenia detí a ďalšie zase pravidelne zásobovali sociálne siete fotkami s ich ručnou tvorbou. Len ja stále nič. Vo veku 30 rokov slobodná a bez detí. Plus obe ruky ľavé. Začala som sa obviňovať zo svojej neschopnosti a ani jesenné počasie mi na nálade nepridalo. Až napokon ma napadla myšlienka, že si založím blog. Dnes sa na svet pozerám inými očami. Netreba sa neustále iba na všetko sťažovať a ľutovať sa. Treba si ísť za svojím cieľom a neprestávať si veriť. Blog sa stal pre mňa hnacím motorom. Som vďačná za všetko čo mám a teším sa, že sa prebudím do nového dňa. Treba si vychutnávať každý jeden okamih v živote a dokázať sa tešiť z maličkostí. Od založenia blogu nastalo zopár zmien v mojom živote. A všetky iba pozitívne. Presťahovala som sa do vlastného domu v Anglicku a taktiež som si kúpila vysnívaný domček v Srbsku. A čo je najdôležitejšie stala som sa dvojnásobnou tetou dvojičiek Edka a Emky. Všetko sa dá, len treba chcieť. Ak si niečo veľmi želáme, vesmír nám to skôr,či neskôr splní. V spolupráci s fotografom Milanom Kováčom sme nafotili tieto krásne fotky v Anglickom parku.Ešte aj roztomilá veverička si prišla zapózovať. Čo sa outfitu týka, ja nie som veľký profesionál fashionista. Ale ako každá žena, mám rada nakupovanie a módu. Vybrala som si biele nohavice, vraj sú na jeseň stále in. Ale nebola to správna voľba na fotenie v parku, pretože po lezení po stromoch už viac neboli biele. Kabát som dlho zháňala a nevedela som nájsť ten správny, ktorý by mi pri prvom pohľade pošepkal vezmi si ma. Najprv som rozmýšľala nad ťavou farbou, ale kedže som blondína, v tejto farbe by som nevinikla. Nakoniec u mňa zvíťazila bordová a aj svojim strihom mi padol ako uliaty. A ku kabátu som zvolila pletenú čiapku s kožušinovým brbmbolcom od Jamesa Lakelanda.
1 Comment
|
AuthorJedna obyčajne neobyčajná žena sa rozhodla krátiť čas na upršanom ostrove písaním. Archives
October 2021
|