How to survive chapter one

Ak rozmýšľate nad životom v Anglicku, mali by ste sa pred odchodom pripraviť na pár zmien. V prvom rade, je to počasie. Ja už osem rokov bývam v Manchestri a slnečných dní je tu naozaj minimálne. Väčšinu dní v roku prší,obloha je sivá a mám pocit, akoby jediné ročné obdobie bola jeseň. Nedostatok vitamínu D sa odvíja aj na mojej nálade. Som podráždená, depresívna a ráno sa mi nechce ani z postele vyliesť. Aj napriek dažďu dáždnik je úplná zbytočnosť, pretože aj keď ho mám, som celá mokrá a silný vietor ho vždy poláme.  Ak ste meteosenzitívny, pre Vás určite táto krajina nie je vhodná. Jediné pozitívum tejto  nadmernej vlhkosti ja ako alergik vidím v jarnom období. Doma by som mala oči červené ako angoráka a kýchala by som jedna radosť. Takže ako sa vraví, všetko zlé je na niečo dobré.

Ďaľšie vec, ktorú som doteraz nepochopila je, prečo v 21.storočí väčšina domácností pouźíva dva samostatné vodovodné kohútiky. Z jednej tečie studená voda a z druhej horúca. Pátrala som aj v googli. Vraj, aby sa do pitnej vody nedostala hrdza alebo takzvaná legionella. Preto je teplá a studená voda oddelene, aby sme sa náhodou nenapili nebezpečnej vody. Mňa to maximálne rozčuľuje,hlavne ráno, keď sa chcem umyť je to hotová kovbojka.

Ak ste šofér motorového vozidla, pripravte sa na menší zmätok. V Anglicku, sa totižto jazdí na ľavej strane. Ja mám vodičák od osemnástich, ale doma som nikdy nejazdila. Až tu som boladonútená sadnúť znovu za volant. Jediné čo mi robí problém je, keď som doma, nikdy neviem z ktorej strany idú autá. Chcem prejsť cez cestu, pozriem v pravo a auto sa na mňa rúti z ľava. Skúšala som aj šoférovať, ale keď som po naštartovaní hľadala prevodovku na ľavej strane, raďšej som to vzdala. Ešte aj eskalátory idú opačným smerom.

Angličania majú svojský humor a ich vtipom neviem prísť na chuť. Tak ako aj ich čaju s mliekom. Nie že by to tak zle chutilo, ale čaj má byť čajom. Stačí, že si pridávam mlieko do kávy.
Za celé tie roky som si tu nenašla jedinú anglickú kamarátku, aby som sa mohla zlepšiť v ich jazyku a lepšie spoznať anglickú mentalitu. Jedinými kvázi anglickými kamarátmi bolo mužské pohlavie a to len preto, že očakávali viac ako len kamarátstvo. 
Začiatky v novej krajine sú vždy ťažké a ja obdivujem každého, kto nabral odvahu a opustil svoju rodnú vlasť. Budú Vám tu chýbať úplne obyčajné veci, ktoré by ste si nepomysleli, že Vám budú niekedy chýbať. Okrem rodiny a priateľov, mi chýba obyčajná čapovaná kofola, alebo čerstvý chlieb s kôrkou. Jedinou alternatívou na zdravší chlieb je poľský, alebo pečenie vlastného. Hlavne pre dievčatá, ktoré jedia toastový chlieb je to hrozba pre postavu. Väčšina si naberie nejaké to kilečko navyše ani  ja nie som výnimkou.
Pokračovania čoskoro..

Ak sa ste dočítali dokonca, potešíte ma lajko, alebo zdieľaním.