|
Riga je hlavným mestom Lotyšska a zároveň najväčším mestom pobaltia. Ja som si na spoznávanie jej krás vyhradila tri dni, ktoré nám bohate postačili.  Ďeň prvý Z okna lietadla som pozorovala, ako sa blížime k tejto baltickej krajine, ktorú lemovali zvláštne stromi a dodávali je nádych mystiky. Až neskôr som zistila, že sú to brezy. Hneď ako sa nám podarilo opustiť letisko, sme sa presunuli na zastávku autobusu s číslom 22, ktorý nás odviezol do centra mesta. Cesta trvala necelých dvadsať minút. Cez www.booking.com som zarezervovala hotel, ktorý mal výborné odporúčania na jeho polohu. Ani sme ho dlho nemuseli hladať, pretože sa nachádzal pár metrov od zastávky, kde sme vystúpili. Ani som nevedela, čo mám od Rigy očakávať. Predstavovala som si, že bude podobná mestu Vilnius. A dúfala som v priateľné ceny pri ochutnávaní tunajšej gastronómie. Jediné čo som o Rige vedela je, že je známa likérom Black Balsam a pýši sa art deco architektúrou. Prekvapilo ma, že v Rige počuť ruštinu na každom kroku, pretože 30 percent obyvateľov sú ruskej národnosti. Touto informácou poteším ročníky, ktoré sa učili povinne ruský jazyk na školách a nemusia sa obávať s dohováraním sa. Nachystala som fotoaparát, aby som Vás mohla zásobiť fotografickou dokumentáciu a čo nezistím. Chýba mi pamäťová karta. Asi nie len vo foťáku, ale aj v hlave, keďže som si já cestovateľ niečo také neskotrolovala pred cestou. Takže hlavná misia dňa, zohnať novú pamäťovku. Vybrali sme sa uličkami, ktoré nás hneď doviedli do samého centra. Aby mi nebolo zima, kúpila som si ich preslávený likér . Najviac mi chutí vo fialovej fľaške, originálny mi pripomína chuť švédskych kvapiek. Ale pozor na percentá !! Natrafili sme aj na obchodný dom, kde sa konal aj trh s bio a hanmade výrobkami. S dušou na mieste a pamaťovkou vo fotoaparáte náš výlet mohol pokračovať.   Riga má naozaj krásnu architektúru a pri takmer každej budove som ochkala. A aby sme ju videli z vtáčej perspektívy, vyviezli sme sa na 26 poschodie hotela Raddisson.  Na pitie si radšej objednajte koktejl, pretože ten stojí takmer rovnako ako voda. Ale ten výhľad na celé mesto stál za to. Riga sama o sebe mi zdala dosť drahá, preto si treba priniesť zo sebou viac vreckového. Nám v ten deň akurát tak vyšlo na pirohy v študentskej jedálni.  Popri ceste do skybaru určite neprehliadnete veľký Monument slobody, na ktorom je žena držiaca tri zlaté hviezdy, ktoré symbolizujú tri oblasti Lotyšska. Tento pamätník bol postavený na počesť mužom, ktorí položili svoj život vo vojne.  Deň druhý Hneď po výdatných rańajkách sme sa vybrali s jasným cieľom- všetky dôležité pamiatky a aj nejaké to múzeum. Prekročením cesty, ktorá nás delila od hotela, sme sa ocitli na Radničnom námestí, kde je dom čiernych hláv. Voľakedy slúžil ako centrum obchodníkov a poďla nich dostal aj tento názov. Pretože nosievali na hlave tmavú pokrývku.  V celom centre sa nachádzajú nádherné secesné budovy. Jednou so zaujimavych budov sú Traja bratia a boli postupne postavení v 15.16. a 17. storočí. Považujú sa za najstaršie obytné domy v Rige. Ospravedlňujem sa, tretí sa mi nezmestil do záberu.  Na mapu som sa vykašľala po prvom dni a tak som sa len nechala unášať skritými uličkami na konci ktorých sa vždy objavila vždy nejaká pamiatka, ktorá nemohla ostať bez povšimnutia.  V nohách sme už mali nachodené kilometre a aby som neskončila na nose, tak som sa pod ne aj pozerala. A takmer som si nevšimla budovu, na ktorej sú umiestnené sochy mačiek. Spája sa s nimi úsmevná historka o urazenom obchodníkovi, ktorý mal záujem o vstup do Nemeckej obchodnej spoločnosti, ale keďže nebol Nemec, žiadosť mu zamietli. A tak umiestnil tieto mačky, ktoré ukazovali svoje zadnice akurát pred oknami tejto spoločnosti.   V máji bolo počasie už slnečné, aj keď studený vetrík ešte pofukoval. Po vyčerpávajúcom dni sme si dopriali oddych a posedeli sme si v stredovekej reštaurácii Rozengrals.rozengrals.lv/en/  Ďen tretí Na tretí deň už som sa aj ja cítila ako brémski muzikanti putujúci svetom. Mimochodom táto skulptúra sa nachádza za Chrámom sv. Petra.  Ďaľšou veľkolepou stavbou je pravoslávny Chrám Kristovho narodenia a patrí k najväčším ortodoxným katedrálam v Severnej Európe.  Stihla som aj návštevu troch múzeí a jedným z nich bolo Art Nouveau, kde môžeme vidieť ako vyzerala bežná domácnosť v období secesie. Kamarátke sa tam nechcelo, tak ma zatiaľ čakala v pristavsku, kde si vychutnávala pohľad na rieku Daugava.   V Rige je naozaj čo spoznávať a toto je minimum čo som Vám ukázala. Zvyšok si prezrite na vlastné oči. Mňa milo prekvapila a považujem Rigu za jednu z mojich top hlavných miest Európy.
1 Comment
Aj keď Litva nie je pre našinca veľmi vyhľadávanou turistickou krajinou, určite rozhodnutie ju navštíviť neoľutujete. Vie uspokojiť aj náročného cestovateľa. Jeden môj kolega pochádzal z Litvy a toľko rozprával o svojej krajine, až mi to nedalo a išla som sa tam pozrieť aj ja. Náš let sprevádzali nepekné turbulencie a keď sme pristáli, bola som rada, že to už mám za sebou. A štyri dni v hlavnom meste baltickej perly pred sebou. Autobusom sme sa odviezli do centra, kde sa nachádzal náš hotel Grata. Svojou polohou bol perfektný, keďže bol v blízkosti centra a nemuseli sme používať mestskú dopravu. Viac informácií o hoteli nájdete v sekcii hotel reviews. tu Hneď ako sme sa ubytovali, s mapou v ruke sme sa vybrali na prechádzku večerným mestom. Vilnius je charakteristické sakrálnou architektúrou a kostolov je tu skoro toľko, ako mešít v Dubaji. Sú úplne všade a keď si myslíte, že už žiaden tak čoskoro nebude, po pár metroch sa objaví vežička ďalšieho. Najmonumentálnejším priestorom celého Vilniusu je námestie, odkiaľ sa hrdo týči snehobiela katedrála. Svojou stavbou nám pripomína antický chrám.  Pri katedrále stojí zvonica, ktorá ma výšku 57 metrov.  Ak sa dobre pozeráte pod nohy, určite si všimnete zvláštny znak, pri ktorom sa ľudia dookola točili. To vraj, aby sa Vám splnilo želanie. Tak som sa potočila aj ja, ale hlava sa mi zakrútila a hneď som aj zabudla čo som si želala.  O večerný program sa nám postaral bratranec môjho kolegu. Najprv ochutnávka tamojšej kuchyne a úplne najlepšieho piva, aké som kedy mala. Ešte doteraz si viem vybaviť jeho chuť na jazyku. Veľmi obľúbeným jedlom sú cepelinai, veľké knedlíky plnené väčšinou mäsom, tvarohom alebo hríbami.   V meste je veľa parkov a tak sme si nemohli nechať ujsť, ako sa pije na litviansky spôsob. Po stojaka s fľaškou vodky. V noci už riadne prituhlo a aspoň táto tekutina mi trochu rozprúdila krv v žilách. V dobrej nálade sme sa vybrali na jednu zo známych diskotejk vo Vilniuse. Ruka hore a tancovanie až do rána. Vstávanie na druhý deň nebolo až také slávne, ale nemohla som si dovoliť preležať celý deň s bolehalovom v posteli. Nakoniec som sa dala dokopy a vybrala sa za ďalším objavovaním, pretože Vilnius ponúka neskutočne veľa. Nad mestom sa nachádza hrad Gediminus, z ktorého sa Vám naskytne unikátny pohľad na mesto.   Ak nie ste v kondícii tak sa môžete na vrchol nechať odviesť lanovkou, tak ako som to urobila aj ja. Predsa, nohy mali niečo odtancované po prehýrenej noci.  Oproti hradu je hora troch krížov, vraj na tejto hore bolo zavraždených sedem františkánov, pretože Litovčania sa bránili kresťanstvu a snažili sa udržať pôvodné pohanské náboženstvo.  Rýchlo som si prešla múzeum, aby som sa mohla dozvedieť viac o histórii Litvy a ďalej sme pokračovali prechádzaním po starodávnych uličkách popretkávanými kostolmi.  Ruský ortodoxný kostol St.Nicholas  Kostol sv. Anny Vo Vilnuise je aj múzeum Genocídy, ktoré určite stojí za zmienku a na zamyslenie, koľko nevinných ľudí padlo v tých rokoch za obeť. Chvíľami mi až naskakovala husia koža, múzeum pôsobilo naozaj autenticky.   Vedeli ste, že vo Vilniuse je republika Užipus? Svoju nezávistlosť vyhlásila prvého apríla 1997 a zaberá iba 0,60 m2. Majú vlastnú ústavu, ktorá vraví, že každý má právo byť šťastný, ale aj nešťastný, alebo ľudia majú právo nemať práva a pes má právo byť psom. Celkom vtipná republika, že?  A aby som nezabudla na jednu z hlavných atrakcií mesta, vstupnú bránu Gates of Dawn, ktorá je jediným pozostatkom z mestkých hradieb. Vo vnútri sa slúžia poľské aj litovské bohoslužby. Je ešte toho naozaj veľa, ale nebudem sa tu zbytočne rozpisovať, prídite sa presvedčiť na vlastné oči. Litva je krajinou jantáru, tak by bola škoda, ak by ste si nejaký nekúpili. Ja som neodolala strieborným náušničkám s jantárom. Moja malá spomienka na úžasné pulzujúce mesto a výlet s kamarátkami. Ešte malá rada na záver, ak chcete ochutnať kvas, pripravte sa, že sa môže tento nápoj zahrať s vašimi črevami. Ja som to skoro neustála a dobehla som v poslednej chvíli. Ak ste článok dočítali dokonca, budem rada ak ma odmeníte lajkom alebo zdieľaním s priateľmi. Pred rokom som svoje okrúhliny trávila na Štrbskom Plese. Pre mňa jedinečné a najobľúbenejšie miesto na Slovensku. Určite je známe pre väčšinu z Vás. Štrbské Pleso je najvyššie položená tatranská osada a mne sa s ním spájajú krásne spomienky a zážitky. Pre túto príležitosť som špeciálne doletela z Anglicka, aby som svoje narodeniny mohla osláviť s rodinou. Ubytovali sme sa v hoteli Kempinsky. Nie že by som si potrpela na luxuse, ale bola som zvedavá, ako pretransformovali starý liečebný dom Hviezdoslav, nachádzajúci sa pri jazere. Je škoda, že tento hotel je len pre vyvolených a bežný človek si nemôže dovoliť zaplatiť toľké peniaze za ubytovanie.    Hotel Kempinsky   Mala som šťastie a Perinbabka ma k narodeninám obdarila čerstvým snehom. Zopakovala som si túru na Vodopád Skok, ktorú som absolvovala pred 15 rokmi. Ale už to nebolo také jednoduché. S veľkým sebazaprením som prišla k cieľu a štíty hôr vo mne vzbudzovali rešpekt.  Štrbské Pleso sa neustále mení a prichádzajú noví investori. Čo ma najviac mrzí, je osud liečebného domu Helios. Keď som videla, v akom chúlostivom stave sa nachádza, bolo mi z toho do plaču. Koľkým ľuďom trpiacim astmou alebo alergiami čerstvý vzduch a procedúri prinavrátili krívajúce zdravie. Ja tiež trpím alergiou a v dobe zašlej slávy som strávila tri nezabudnuteľné týždne v týchto kúpeľoch. Ja len dúfam, že raz bude slúžiť pre pacientov a nie pre zbohatlíkov ako je to v prípade hotela Kempinsky.  Pozostatok kúpeľov Helios  Pôvodná budova, ktorá slúžila ako škôlka, musela byť premiestnená z dôvodu budovania nových apartmánov pri jazere.  Vila Marína sa nachádza pri jazere a žila v nej poetka Maša Hamaľová. Zo Štrbského Plesa vedú rôzne turistické chodníčky. Môžete si vybrať túru na Popradské Pleso odkiaľ sa dostanete na Ostrvu a Symbolický cintorín, kde sú umiestnené pamätné tabule obetiam našich veľhôr. Ďalšou z možností je menej náročná prechádzka na Tri studničky a pre fyzicky zdatných je túra na Rysy alebo na najvyšší vrch Kriváň. Slovensko nám ponúka veľa miest na objavovanie a obdivovanie krás.
Malebným talianskym mestom, ktoré symbolizuje európsku Mekku módy je Miláno. Všetky shopoholičky si tu prídu na svoje. Ja som si vybrala na návštevu tohto mesta obdobie pred Vianocami. Výklady obchodov boli nádherne vyzdobené so štipkou elegancie a vkusom. Počasie nám prialo a vystihli sme krásne slnečné dni. Na mojich cestách sa vždy udeje niečo nečakané. Tentokrát som mala šťastie a natrafila som na talianskeho prezidenta. Ľudia netrpezlivo vyčkávali s fotoaparátmi a keď sa ma jedna žena opýtala, na koho tam všetci čakajú, vyhlásila som ako pravá Talianka. Presidente de Italia.  A aké Miláno naozaj je? Poďte sa so mnou poprechádzať po jeho centre. Už zdiaľky môžete zazrieť úzke vežičky, ktoré patria najznámejšej gotickej katedrále IL DUOMO DE MILANO. Vyzerá ako rozprávkový palác a je štvrtým najväčším chrámom sveta.   Milánska katedrála Duomo Ďalšou pamiatkou, ktorú by turisti nemali vynechať je SFORZOVSKÝ hrad nachádzajúci sa na Piazza Sforzesco.    Castello Sforzesco V Miláne sa dá celkom jednoducho orientovať a väčšina pamiatok je možné prejsť v priebehu dňa. Hotel sme mali v blízkosti centra a nemuseli sme použiť žiadnu dopravu. Stačila nám dobrá obuv a vytrvalé nohy. A určite neodchádzajte bez pekného suveníru. Taliani vyrábajú kvalitné výrobky z kože, alebo si vyberte jednu zo známych dizajnérskych kabeliek ako sú LV a Armani.  Galleria Vittorio Emanuele nákupné centrum Galleria bola navrhnutá v roku 1861 a názov dostala po prvom kráľovi Talianska. Arkádu zdobia nádherné maľby a podlaha je vykladaná mozajkou. V strede sa nachádza mozajka turínskeho býka. Vraví sa, že ak sa postavíte pravým opatkom na jeho genitálie a tri krát sa otočíte okolo svojej osi, prinesie Vám šťastie.
Čo sa jedla týka, vedeli ste, že Miláno je domovom špagiet? Všetky druhy cestovín zanechajú vo Vás chuťové a voňavé spomienky. Určite sa oplatí navštíviť toto mesto a budete mať program naplnený vo všetkých smeroch. Arrivederci. |
Archives
February 2019
Categories |
RSS Feed
